Pozor na neznášanlivosť

Sk 10,34 „Boh nikoho neuprednostňuje …“

Tolerancia neznamená len ochotu prijímať odlišnosti druhých. Znamená uznávať právo druhého premýšľať, ako chce, a správať sa podľa svojho presvedčenia. Jednou z veľkých skúšok duchovnej zrelosti je naša ochota milovať tých, ktorých názory a správanie sú pre nás neprijateľné, a modliť sa za nich. Namiesto toho, aby sme odsudzovali ľudí, ktorí robia chyby, mali by sme na nich pozerať ako na nevidomého, ktorý ide k okraju útesu. Našou reakciou by nemalo byť ich odsúdiť, ale preukázať súcit a snažiť sa im ukázať bezpečnejšiu cestu. Ujasnime si, že súcit nie je kompromis; predsa by sme neobvinili z kompromisu Boha, ktorý miluje hriešnikov a nenávidí hriech. Prečo by sme jednoducho nenapodobnili nášho nebeského Otca?
V biblických časoch židia pozerali na pohanov zvrchu a označovali ich za „psov“ (pozri Matúš 15:26–28). Prišiel však Ježiš, tieto „psy“ vykúpil a urobil z nich učeníkov. Keď pohan Kornélius pozval žida Petra k sebe domov, Peter sa zdráhal. Vysvetľoval to slovami: „Vy viete, že Židovi nie je dovolené stýkať sa s cudzincom alebo ho navštevovať. Mne však Boh ukázal, že o nikom nesmiem hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý človek.“ (Skutky 10:28). Boh vyvracal zakorenené tradície a otváral nové príležitosti pre evanjelium. Peter pokračoval: „Naozaj poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.“ (Skutky 10:34–35).
Čo ak Boh chce pre svoju slávu rozšíriť hranice tvojho myslenia? Ak si tomu otvorený, požehná ťa.