AC Prešov

Z NAŠEJ HISTÓRIE

Na začiatku bola neveľká skupinka kresťanov, ktorí uverili plnému evanjeliu Ježiša Krista na konferenciách v Prahe začiatkom 90. rokov. Skupinku viedol brat Roman Kočí so svojou manželkou. Medzi prvých jej členov patrila sestra Elenka so svojimi dorastajúcimi deťmi a naša nezabudnuteľná „teta“ Lilika, ktorá pri nás verne stála, až kým si ju Pán nepovolal v požehnanom veku 94 rokov (2009). Mladé spoločenstvo čoskoro nadviazalo kontakt so zborom Apoštolskej cirkvi v Košiciach. Po stanovej misii na prešovskom sídlisku Sekčov sa v rokoch 1996 – 1997 rozrástlo natoľko, že dokázalo organizovať pravidelné nedeľné zhromaždenia.

1.3.1998 bol v Ruskom dome na Hlavnej ulici slávnostne ustanovený zbor Apoštolskej cirkvi v Prešove. Prvým pastorom sa stal Sergej Miháľ, ktorý dovtedy pôsobil ako starší v košickom zbore. Pod jeho vedením sa nám podarilo získať k trvalému prenájmu priestory v areáli Družba na Sídlisku III. Kresťanské centrum Archa tu bolo otvorené koncom februára 1999 a slúži nášmu zboru dodnes. Začiatkom roka 2000 boli ustanovení prví starší v našom zbore – bratia Marián Futáš, Gabriel Gajdoš, Martin Tydor a Peter Ruščin.

Po odchode pastora Sergeja Miháľa viedol zbor od apríla 2000 Marián Futáš. Potom, čo mu bola zverená služba v začínajúcom zbore v Sabinove, ho vystriedal v decembri 2001 Peter Ruščin. Zbor sa v rámci mesta Prešov zameral na svedectvo o moci evanjelia Pána Ježiša v našich životoch. Svedčili sme vo väznici na Šváboch, v Domove sociálnych služieb na Volgogradskej, v rámci stanovej misie na Sídlisku III, na uliciach Sekčova i Švábov, ľuďom a špeciálne deťom sme sa prihovárali aj v rámci kampane Prešov pre Ježiša. Do čela zboru sa postupne postavili noví starší – Dušan Macko, Jaro Marinica a Marián Futáš ml. Zažili sme aj ťažšie skúšky v našich vlastných rodinách, avšak mocná ruka nášho Boha nás z mnohého vytrhla a skúšky nám pomohli zosilnieť. Boh nám dal srdce pre hendikepovaných a iných zaznávaných ľudí, ktorí sú v bežnej spoločnosti odsúvaní na okraj. U nás sú vítaní! Neponúkame im súcit, ale pozvanie, aby v našej zborovej rodine spoznali svoju hodnotu a žili so zdvihnutou hlavou ako Božie deti.

Medzníkom v histórii nášho zboru bol príchod prvých rómskych rodín do zboru začiatkom roka 2011. Keďže náš slávny Pán prijíma každého, kto k nemu príde a nerobí rozdiely medzi ľuďmi, bolo pre starších členov zboru výzvou nasledovať ho a prijať rómskych bratov za svojich. V našom zbore sme sa učili spolu žiť čo najbližšie. Všetci, ktorí prešli túto cestu, aj napriek ťažkostiam môžu potvrdiť, že prežili mnoho radosti a tešili sa zo vzácnych vzťahov. Nemôžeme tvrdiť, že nevidíme osobitosť rómskej kultúry. Avšak po obrátení k Ježišovi nás spája niečo dôležitejšie, než kultúrna, či „cirkevná“ identita. Najprv sme sa chtiac-nechtiac delili na „učiteľov“ a „učeníkov“. Potom, čo rómski súrodenci trochu podrástli vo viere a skúsenostiach, sme sa rozhodli stať partnermi.

Dnes sú v našom zbore dve lokálne cirkevné spoločenstvá, ktoré sa stretávajú počas týždňa po domoch, učia sa úzko spolupracovať a podporovať sa navzájom. Okrem toho, že sa stretávame na skupinkách počas týždňa, každú poslednú nedeľu v mesiaci máme spoločné zhromaždenie. V ostatné nedele sa zvlášť stretáva cirkevné spoločenstvo Archa vedené pastorom Petrom Ruščinom a spoločenstvo prevažne z lokality Tehelňa, ktoré toho času vedú rómski služobníci za podpory pastora Petra Ruščina a Mariána Futáša ml. Tu sa však naša história nekončí. Náš Pán ju s nami tvorí každý nový deň.